Kedy začať investovať? Oplatí sa čakať na pokles?

„Teraz sú trhy vysoko, počkám na pokles.“ Táto veta odložila viac investícií ako všetky krízy dohromady. Znie rozumne, a práve preto je nebezpečná. Pozrime sa, čo čakanie reálne stojí a kedy je naopak správne nezačať.

Čo stojí každý rok čakania

Pri investovaní pracuje čas silnejšie ako suma. V tabuľke je 100 € mesačne pri priemernom zhodnotení 7 % ročne, počítanom na ilustráciu, do veku 65 rokov:

Zaokrúhlené, bez daní a poplatkov.

Kto začne v 35 namiesto v 25, vloží o 12 000 € menej a skončí o 140 000 € nižšie. Desať rokov čakania nestojí desať rokov vkladov, stojí polovicu výsledku. Kto chce rozdiel dohnať, musí vkladať zhruba dvojnásobok. Vlastné čísla ukáže investičná kalkulačka.

Prečo čakanie na pokles nefunguje

Pokles príde. Nikto však nevie kedy a odkiaľ. Trh, ktorý je dnes „vysoko“, môže pred poklesom o 15 % najprv stúpnuť o 30 %. Kto čaká, kúpi po poklese drahšie, ako mohol kúpiť dnes.

Druhý problém je psychologický. Keď pokles naozaj príde, nevyzerá ako príležitosť. Vyzerá ako kríza, noviny píšu o krachu a tí istí ľudia, ktorí naň čakali, sa boja doň vstúpiť. Čakajú na dno, a dno sa dá rozpoznať až spätne.

Tretí problém je matematický. Výnos akciových trhov sa nerozkladá rovnomerne. Veľká časť vzniká v niekoľkých najlepších dňoch, ktoré spravidla prichádzajú tesne po tých najhorších. Opakované analýzy amerického trhu ukazujú, že investor, ktorý za dvadsať rokov vynechal desať najlepších dní, skončil so zhruba polovičným výsledkom. Kto je mimo trhu, tie dni nechytí.

Historické maximum trhu nie je signál na čakanie. Rastúci trh je na maxime často, je to jeho normálny stav, nie výnimka. Kto by čakal, kým trh nebude na maxime, čakal by väčšinu času.

Pravidelný nákup rieši načasovanie za vás

Otázku „kedy“ odstraňuje jednoduchá mechanika: rovnaká suma každý mesiac. Keď je trh vysoko, kúpime menej podielov, keď klesne, kúpime viac. Priemerná nákupná cena sa vyhladí a rozhodnutie o načasovaní vôbec nerobíme. Ako to nastaviť, je v druhej časti seriálu o investovaní.

Pri väčšej sume naraz je odpoveď podobná: kto sa bojí zlého načasovania, rozloží vklad na 6 až 12 mesiacov. Prichádza o časť očakávaného výnosu, získava istotu, že v prvom poklese nezuteká.

Kedy naopak nezačať

Správny čas začať nie je vždy dnes. Investovanie treba odložiť, keď:

• nemáte finančnú rezervu na tri až šesť mesiacov výdavkov; prvý nečakaný výdavok by vás donútil predať v poklese,
• splácate drahý dlh: spotrebný úver alebo kreditku s úrokom nad desať percent; splatiť ich je istý výnos,
• peniaze budete potrebovať do troch až piatich rokov; na taký horizont akcie nepatria,
• nerozumiete, čo kupujete; pár dní čítania stojí menej ako jedno zlé rozhodnutie.

Všetky štyri body sa dajú vyriešiť za týždne až mesiace, nie roky. Poradie krokov je v prvej časti seriálu.

A čo investovanie po štyridsiatke alebo päťdesiatke?

Otázka, ktorú dostávam čoraz častejšie. Odpoveď: horizont do dôchodku nie je jediný horizont. Peniaze na dôchodku nepotrebujeme celé v deň odchodu z práce, čerpáme ich ďalších dvadsať až tridsať rokov. Kto začne v päťdesiatke, má pre väčšinu úspor stále horizont pätnásť a viac rokov. Sto eur mesačne počas pätnástich rokov pri 7 % je zhruba 31 000 €. Nie je to 262 000 € od dvadsaťpäťky, ale je to násobne viac ako nič.

Zhrnutie

• Najlepší čas začať bol pred desiatimi rokmi, druhý najlepší je teraz.
• Čakanie na pokles stojí viac, ako pokles vezme, a dno sa aj tak nedá rozpoznať.
• Pravidelný nákup odstraňuje otázku načasovania.
• Odložiť začiatok má zmysel len bez rezervy, s drahým dlhom alebo pri krátkom horizonte.