Druhý pilier si dnes môžeme uzatvoriť najneskôr do 35. roku života. Zmena v zákone by mohla pomôcť stotisícom mladých Slovákov.
Aktualizácia – máj 2023: Dlhodobá snaha o sprístupnenie druhého piliera širšej skupine mladých ľudí priniesla výsledok. Od 1. mája 2023 vstupuje do platnosti novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorá zaviedla automatický vstup do II. piliera pre každého do 40 rokov pri vzniku prvého dôchodkového poistenia. Argument o 25-ročnom investičnom horizonte, ktorý som uvádzal v tomto článku, sa stal súčasťou legislatívnej reality. Viac informácií na stránkach Sociálnej poisťovne.
Zastropovanie dôchodku straší mladých ľudí
Zvýšený záujem o druhý pilier u klientov evidujem vždy, keď sa téma dôchodkov pretriasa v médiách. Poslednou silne medializovanou témou bolo zastropovanie dôchodkového veku a príslušná zmena ústavného zákona v marci.
Drvivá väčšina expertov a ekonómov sa zhoduje na tom, že zastropovanie veku odchodu do penzie bolo veľmi nešťastným riešením najmä pre dnešných mladých ľudí. Odhady hovoria o nákladoch 100 až 120 miliárd eur a okamžitom znížení už aj tak nízkych budúcich dôchodkov o ďalších 10 až 12 %. Celý dôchodkový systém čaká ťažká budúcnosť a novinka ešte viac ohrozuje jeho udržateľnosť.
Dopadom prijatých zmien sa venovalo množstvo expertov, za prečítanie stojí napríklad blog Ivana Šramka, predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) a bývalého guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS).
Nastavenie druhého piliera znevýhodňuje skupinu mladých ľudí
Prijaté zmeny samozrejme (oprávnene) vystrašili ľudí a záujem o druhý pilier zaznamenal nápor telefonátov a požiadaviek.
Ako maklér sa dennodenne stretávam s ľuďmi. Na týchto stretnutiach čoraz častejšie narážam na rovnaký problém. Mladí ľudia vo veku 36–37 rokov chcú začať riešiť svoj dôchodok, no s hrôzou zisťujú, že vstup do starobného dôchodkového sporenia zmeškali.
Aktuálne nastavenie zákona im to už neumožňuje.
(1) Prvú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení môže s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou uzatvoriť fyzická osoba,
a) ktorej vzniklo prvé dôchodkové poistenie a
b) ktorá ku dňu podpisu prvej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení nedovŕšila 35 rokov veku.— Zákon o starobnom dôchodkovom sporení č. 43/2004, § 64, Článok 1 — úplné znenie
Terajšia zákonná úprava hovorí, že mladý človek po 35. roku života už nemôže začať sporenie v starobnom dôchodkovom sporení. Mladí sa opakovane pýtajú: Čo mám robiť, keď som nestihol/nestihla založiť druhý pilier včas?
Pochopiteľne, pre mladých existujú dobré riešenia mimo štátneho dôchodkového systému. Je však veková hranica 35 rokov v druhom pilieri namieste?
Druhý pilier je potrebné sprístupniť až do 40. roku
Okrem zastropovania dôchodkového veku na 64 rokov sa do Ústavy dostala ešte jedna zmena týkajúca sa dôchodkov. O tej sa hovorilo menej, ale podľa mňa je veľmi dôležitá. Posúďte sami:
Ústava SR, Článok 39 — pôvodné znenie (platilo do 30. 06. 2019)
(1) Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
(2) Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.
(3) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.
Ústava SR, Článok 39 — nové znenie (platí od 01. 07. 2019)
(1) Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
(2) Primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia. Štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok.
(3) Vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Žena má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe o
a) šesť mesiacov, ak vychovala jedno dieťa,
b) dvanásť mesiacov, ak vychovala dve deti,
c) osemnásť mesiacov, ak vychovala tri a viac detí.
(4) Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.
(5) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon.
Druhý pilier sa ako starobné dôchodkové sporenie prvýkrát spomína priamo v Ústave a po novom má štát podporovať dobrovoľné sporenie na dôchodok. Teším sa a očakávam uplatnenie v praxi.
Jedným z prvých podporných opatrení by mohlo byť práve posunutie veku, dokedy si môže mladý človek uzatvoriť zmluvu – druhý pilier.
Dnes totiž nie je nič výnimočné, keď mladí ľudia študujú do 23 rokov alebo dlhšie, potom pár rokov cestujú, a keď sa ich skutočný pracovný život začína až okolo tridsiatky. Čas rýchlo beží a kým sa mnohí zorientujú v spleti daní, odvodov a nových povinností, je neskoro.
Dôležité je, že sporiteľ, ktorý by vstupoval do druhého piliera pred štyridsiatkou, má ešte stále dostatok času na tvorbu majetku v dôchodkovom pilieri. Napríklad 39-ročný sporiteľ má ešte do 64. roku života 25-ročný investičný horizont. A to je dosť.
Aký to má zmysel?
Koľkých ľudí by sa zmena mohla dotknúť, a aké by boli dopady?
Podľa údajov Štatistického úradu SR k 31. 12. 2018 bolo vo veku 35–39 rokov 442 733 osôb, z toho 228 112 mužov a 214 621 žien. Nevieme, koľko z nich nemá vlastné dôchodkové sporenie v druhom pilieri, ale môžeme predpokladať, že je ich väčšina.
Skupine viac než 400 tisíc ľudí sa ani nemôžeme diviť. V čase, keď sa bolo potrebné rozhodovať o vstupe do druhého piliera, prebiehali rôzne antikampane a kvalitných informácií bol väčší nedostatok ako dnes.
Koncom roka 2017 zverejnila dôchodková správcovská spoločnosť Allianz odhad, podľa ktorého až 70 % mladých ľudí, ktorí vstúpili na pracovný trh od roku 2008, odkedy je vstup do 2. piliera dobrovoľný, dovtedy neuzavrelo zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení so žiadnou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou.
— zdroj: Allianz SDS
Zjednodušený prepočet
Štatistický úrad nameral v roku 2018 priemernú hrubú mzdu v hospodárstve na úrovni 1 013 eur.
Odvod do druhého piliera bol v roku 2019 vo výške 4,75 %.
Ak by sme počítali, že priemerný človek pred štyridsiatkou už zarába aspoň priemer, potom vstupom do druhého piliera by sa mu zo zaplatených odvodov na starobné dôchodkové sporenie začalo vracať necelých 50 eur mesačne. Tie by samozrejme chýbali Sociálnej poisťovni.
Za 25 rokov by Sociálna poisťovňa pri tomto sporiteľovi prišla o 15 000 eur. Medzitým by však sporiteľ dostával tieto peniaze na vlastný dôchodkový účet, kde sa pri správne nastavených fondoch môže čistý výnos pohybovať napríklad na úrovni 6 % ročne.
Po 25 rokoch by sa na účte nachádzalo okrem 15 tisíc eur z odvodov aj ďalších takmer 20 tisíc eur zarobených na úrokoch. Takto pripravený sporiteľ by si k dôchodku dokázal zaujímavo prilepšiť a v konečnom dôsledku by bol menšou záťažou pre štát.
O čo zaujímavejšie by to bolo, keby sa pre vstup do 2. piliera rozhodlo napríklad sto tisíc ľudí zo spomínanej skupiny mladých ľudí?
Reálne dnes neexistuje žiaden dôvod, prečo by niekto nemohol sporiť „len“ 25 rokov. Je to dostatočne dlhý investičný horizont. Preto je načase opäť zrevidovať podmienky vstupu do druhého piliera a umožniť desaťtisícom mladých ľudí vstúpiť do druhého piliera dôchodkového systému.
Výpočet dopadov je zjednodušený a uvažuje s nulovou infláciou alebo s rastom platov na úrovni inflácie. Výpočet ďalej neuvažuje o plánovanom navyšovaní príspevkov do 2. piliera a ani o zabezpečovaní úspor do garantovaného fondu.