Report Spartan Super Valčianska dolina 2014
V sobotu 5. júla sa vo Valči konal Spartan Super, pre mňa ďalší Spartan Race na ceste k tohtoročnej Trifecte.
Cesta do Valče a štart
Do Valče je to z KE asi 250 km, so spojmi tým smerom je to tragédia, ale našťastie sa mi na poslednú chvíľu podarilo dohodnúť odvoz. Žiaľ som netušil, že v rovnaký deň sa koná púť v Levoči, a že všetky cesty tým smerom budú uzavrené. Aj napriek 21 km obchádzke sme do Valče dorazili včas. Môj šofér mi zabezpečil komplet servis pri štarte a hlavne v cieli.
Veľká vďaka Maco!
K samotnému preteku. Po registrácii som mal do štartu 45 minút, čiže ideál. Pozrel som si štart vlny o 13:00 a odišiel sa rozcvičovať mimo davu ľudí v areáli. 13:20 som už bol späť a ešte sa rozcvičil s mojou vlnou a 13:25 nás už nahnali do ohrady pred štartovou čiarou.
Trochu som sa poobzeral okolo seba, ale snažil som sa byť nenápadko, keďže okolo mňa bol samí kulturista a ja tam jediná suchotinka. Cítil som pohľady niektorých nabijakov v zmysle „čo tu robíš chalanko?“, ale niečo podobné som si myslel aj ja o nich.
Osobne nie som zástanca umelej sily a napumpovaných nefunkčných ego bicepsov.
Poďme pretekať. Asi 500 m po štarte prišla prvá prekážka – brodenie nádrže pre zasnežovanie. Celkom ma to pobavilo, keďže voda bola kvalitne studená a vlastne ani nie po piatich minutách som už bol komplet mokrý. Fajn bolo, že som si uprostred akože rieky zaplával, aj keď hĺbka bola len 1,4 m.
Valča Spartan Super 2014 – vodná priekopa, foto: Spartan Race Slovakia
Peklo sa môže začať
Keďže som ešte nebol zahriaty, chvíľu ma potriaslo od zimy, ale s teplom po ďalších pár sto metroch už problém nebol. Nasledoval výbeh zjazdovky 😀 A tu začali prvé problémy borcov s bicepsami ako hrom. Asi v druhej tretine kopca som už počul prvé vyplakávanie prečo dali kopec na začiatok. Vypol som príjem vonkajších vnemov a ďalej stúpal. Priemerné stúpanie bolo „len“ okolo 12 %.
Myslel som však na to, že neviem, aká trať ma čaká, a nechcem to prepáliť. V tej chvíli som ešte nevedel, že toho dňa nastúpame vyše 1100 m a bude to najťažšia vec akú som v živote absolvoval vôbec.
Hneď na vrchole zjazdovky boli tzv. monkey bars, rýchlo som to prerúčkoval a pokračoval ďalej. Nezávidím ľudom, ktorí už tam odmakávali prvé burpees. Nasledoval zhruba 500 m zbeh s 5 % klesaním a potom niečo podobné hore. Na vrchu som zbadal the wall, prekážku ktorá mne osobne nerobí práve najlepšie.
Stenu, ktorá má okolo 2,4 m sa mi však konečne podarilo preskočiť bez problémov, na jej druhej strane som si teda povedal, že tento Spartan idem na bomby.
Bomby šupy, ale kde je rovinka?
Trať pokračovala opäť zbehom a potom prišla prvá lahôdka. 600 m kopec s priemerným stúpaním 25-30 %. Aj tento kopec som však stále bežal a zatiaľ som nemal v pláne prechádzať do chôdze. Ten, kto stavial prekážky, bol určite človek s veľkým zmyslom pre humor, pretože ďalšia prekážka čakala zas hneď na vrchole.
Nešlo však o nič zákerné, ťahanie bremena na kladke nie je nejako extra náročné, hoci zavážie má 30 kg. Raz-dva som to vybavil a bežal ďalej. Rovinka netrvala ani 300 m a znovu bolo zaradené klesanie, tentokrát rovnako strmé ako bol predošlý stupák. Z 919 m výšky sa klesalo až na 674 m, takže na 780 metroch som zišiel o 245 metrov nižšie – priemerka vyše 30 %.
Tu niekde mi napadlo, že zatiaľ sme po rovine ani nebehali a každé stúpanie nasledovalo okamžité klesanie. A bolo to tak až do konca, ale nebudem predbiehať.
4 km za hodinu. Naozaj?
Po chvíľke v lese, na asi 4. km, bola pripravená pre mňa jedna z najťažších prekážok. Nosenie bremena, konkrétne vreca plného kamenia.
Keď som to na seba naložil, myslel som, že odpadnem. Nielen, že som mal v nohách nastúpaných už niekoľko sto metrov, ale trasa šla do kopca. Moje lýtka plakali. Rozmýšľal som ako fasa je silovým pretekárom a prepočítaval som, či to vreco váži polovicu alebo tretinu mojej váhy. Pred seba som absolútne nemohol pozerať, inak by som to asi hodil o zem a sadol si tam ako nešťastný zemepán.
Neviem ako ďaleko sa to nieslo, odhadujem 150 metrov, potom sa v lese otáčalo a „stačilo“ to už len priniesť na začiatok. Len čo som to zvalil na zem, opýtal som sa dobrovoľníka koľko to váži. Na moje počudovanie povedal, že len 20 kilo. Mal som pocit, že 50 😀
Spokojný, že to mám za sebou som sa vydal ďalej. Pri pohľade na hodinky mi však prišlo mierne zle. Za 52 minút som mal odbehnuté len 4,2 km a začínal som tušiť, že niečo nebude v poriadku. Trať mala mať vyše 13 km a po krátkom prepočte mi naozaj nebolo dobre.
Chlapíci, ktorí šli vedľa mňa zbadali, že mám hodinky a opýtali sa ma, aké mám dáta. Keď som povedal, kde sme, nechceli mi veriť. Nuž, ani ja som tomu nemohol veriť, ale bolo to tak 😀
A za toto som si zaplatil ..
To čo nasledovalo ďalej opíšem skrátene ako utrpenie v kopcoch. Ale bolo to nádherné utrpenie, minimálne pre každého, kto miluje lesy, kopce a trailové horské behy.
Na ďalšom 1,4 km sa stúpalo z 675 m až na najvyšší bod preteku vo výške 1035 m. Priemerné stúpanie 25 %. Pred časťou, kde bolo zlaňovanie kopca som sa asi na minútu zastavil, bolo to tam preplnené. Bolo to na 6. km a vzdali to tam hneď dvaja borci, jeden z nich Košičan.
Mierne ma to zamrzelo, ale zjavne mal dosť a pri pohľade hore to asi bolo na jeho psychiku priveľa. Celé stúpanie nahor som stretával polomŕtvych zombies, ľudí s nepríčetnými výrazmi tváre oddychujúcimi sediac na stromoch. Podľa mňa veľmi zlá voľba v takomto stúpaní, ale radšej som nad tým príliš nerozmýšľal a makal hore.
Veľkú časť som šiel po štyroch a nohami makal ako na rebríku. Tento spôsob je od istej ostrosti stúpania oveľa efektívnejší a rýchlejší ako cupkať v stoji.
Počas behu ku koncu trate bolo pár ďalších jednoduchších prekážok, stretal som zranených ľudí, niektorí, čo ležali na zemi s vypulenými neprítomnými očami zjavne zažívali glykemický šok alebo extrémne vysilenie. Nedivím sa, že im to nakoniec trvalo vyše 5-6 hodín.
Okrem toho som videl jeden vytknutý členok a ešte pár dní budem mať v ušiach výkrik týpka, ktorý po výskoku na kmeň a pošmyknutí zrejme potrhal šľachu v kolene a ostal na mieste.
Kŕče, vykĺbené rameno, a ďalšie hrôzy okolitých pretekárov ma sprevádzali až do blízkosti cieľa v aréali.
Les ma odmenil
Na štarte som poprosil lesy a kopce, aby som sa nezranil, som rád, že les ma prijal a neublížil mi. Aj ja som sa snažil zanechať ho tak, ako som doň vstúpil.
Veľa pretekárov to však neurobilo, keďže všade po zemi som videl obaly od túb z energetických gélov, sáčky z rôznych kofeínových tyčiniek, karbo pomôcok a neviem čoho. Za vyhodenie odpadku v lese je pritom diskvalifikácia. Mne počas celého preteku stačilo dokopy 6 pohárov vody na občerstvovačkách, ktorých bolo inak dosť. Propozície hovorili len o dvoch, no našťastie ich dali viac.
Ako som spomínal vyššie, ten kto rozmiestňoval prekážky mal určite veľký zmysel pre humor. Na úplny záver nechal hod oštepom.
Samozrejme sa mi to zas nepodarilo a oštep neostal zapichnutý, takže som si dal 30 burpees. Potom nasledovalo plazenie pod ostnáčom, ktoré bolo tentokrát dosť v pohode. Po šmýkalke išla zlaňovacia stena a na úplny záver pred samotným cieľom luxusné šplhanie po lane.
Naposledy som to dal bez problémov, ale po tomto behu som na to už nemal silu. V polovici lana som sa pozrel hore a zvonček sa mi zdal ešte strašne vysoko. V tej chvíli sa mi navyše vyšmyklo lano z pomedzi nôh a ja som si ho nie a nie opäť zachytiť. Stálo ma to priveľa síl a pri predstave pádu z 5 metrovej výšky som radšej zrúčkoval dole a pustil sa do ďalších 30 burpees.
Čas na mojich hodinkách v tej chvíli prekročil 3 hodiny a ja som mierne zosmutnel. Chcel som to dať pod 3 hodiny. Posťažoval som sa roztomilej dobrovoľníčke, ktorá mi prišla počítať burpees, a ona ma povzbudila, že môj čas je aj tak super. Dorobil som 30 burpees a jeden som ešte pridal navyše, aby si nemyslela, že som fakt taký rozbitý ako vyzerám 😀
Celkovo som to tedal za 3:04:13 podľa mojich hodiniek, oficiálne 3:04:09. Hodinky mi namerali 1134 nastúpaných a 1109 naklesaných metrov. Behy do kopca trvali 1:40 hodiny a dole kopcom 1:10, po rovinke som behal len 13 minút a 34 sekúnd. Trať masaker. A teda krásna. GPS záznam a dáta sa dajú pozrieť tu.
Valča Spartan Super 2014 – profil trate, foto: vlastný záznam GPS
Ostáva Spartan Beast
Umiestnenie 339. z 1751 mužov v open kategórii, celkovo 439. z 2325 bežcov. Medzi elitnými mužmi by som skončil 79. z 174. Celkom potešujúce je aj, že ma obehlo len 24 z celkovo 401 žien (elite+open). Čas víťaza 1:59:28.
Do získania Trifecty mi ostáva posledný pretek, ak by sa niekto chcel pridať budem veľmi rád.
Spartan medaile sprint + super, foto: archív