Schopnosť dobre hospodáriť – dá sa naučiť alebo je vrodená?
Ako finančný sprostredkovateľ sa u klientov najčastejšie stretávam s dvoma základnými scenármi.
V prvom majú klienti úspory uložené v rôznych produktoch, poistenie života a zdravia je spísané až v niekoľkých poistkách naraz, každé dieťa má založené stavebné sporenie a tak ďalej.
V tom druhom sa žije na dlh. Rodina je zaťažená tučnou hypotékou, nachádzam aspoň štyri spotrebáky, nebankovú pôžičku, prečerpané kreditné karty a samozrejme bežný účet v mínuse.
Obidva prípady si vyžadujú prácu.
U rodiny, ktorá sa snažila využiť produkty na finančnom trhu, je veľmi často nutné poriadne upratať. Trikrát poistené trvalé následky či „sporenie“ v investičnej poistke sú dôsledkom nedostatku informácií a nevhodných rozhodnutí. Rodinku však oceňujem, pretože to vlastne myslela dobre.
Rodina, ktorá žije z cudzích peňazí, je na tom samozrejme horšie. Paradoxne, niekedy je v nej oveľa menej práce. V množstve prípadov totiž už ani nie je čo urobiť. Ostáva pomôcť s osobným bankrotom alebo predajom nehnuteľnosti. Len v tých lepších prípadoch sa dlhy podarí konsolidovať.
Stret týchto dvoch odlišných svetov ma prinútil k zamysleniu. Ako je možné, že ľudia vyrastajúci v podobnom prostredí, navštevujúci podobné školy a neskôr pracujúci v podobnom odvetví, sú takí rôzni?
Kým jedna skupina má cit na peniaze a dokáže si niečo aj odkladať, tí druhí nemajú ani základnú schopnosť vyrovnane hospodáriť.
Pustil som sa výskumu a snažil som sa získať odpoveď na to, či je táto schopnosť vrodená.
Ako sa učíme cudzie jazyky?
Narazil som na štúdie venujúce sa tomu, ako sa učíme cudzie jazyky. Financie sú pre väčšinu ľudí španielskou dedinou, takže tu vidím istú paralelu.
Je schopnosť učiť sa cudzie jazyky vrodená alebo naučená?
Asi Vás neprekvapí, keď sa dozviete, že vedci nám nedávajú jednoznačnú odpoveď. Napriek tomu prišli na niektoré zaujímavé fakty.
Napríklad, vedci vyvracajú jeden z rozšírených mýtov, že jazyky sú skôr pre humanitne orientovaných ľudí. Naopak, väčšie predpoklady pre rýchlejšie naučenie sa jazyka majú prírodovedci s obľubou v matematike alebo fyzike.
Dôvodom je úloha logického myslenia. To ovplyvňuje schopnosť pochopiť princípy výstavby viet a gramatiky.
Zvýhodnení môžu byť tiež ľudia, ktorí si vedia lepšie zosobniť rôzne situácie. Ak ste na škole nemali radi scénky alebo tréningy, kde sa vyžadoval herecký talent, tak ste najskôr v jazykoch nevynikali. Hanblivé povahy sa zrejme jazyk učia ťažšie.
Do tretice, svoje zohráva aj niečo, čo vedci označujú ako „fonetické povedomie“. Niekto počuje lepšie, niekto horšie. Niekto má lepšiu schopnosť rozoznať rôzne zvuky ako iný, čo ho môže zvýhodniť pri učení sa.
Dôležité je, že v skutočnom svete a v bežnom živote sa nakoniec stretávame s ľuďmi, ktorí sa aj napriek vrodeným predpokladom cudzími jazykmi nedohovoria a rovnako tak aj s tými, ktorí jazyky ovládajú, hoci by nemali.
Zásadný rozdiel je predsa len v tom, či sa jazyku naozaj venovali alebo nie. Bez učenia to nejde.
Nezáleží na tom, ktoré predmety ste v škole obľubovali ani akej ste povahy. Kto sa jazyk naučiť chce, ten sa môže. Aj keď to môže byť drina.
Umenie a šport
Pri ďalšom prehľadávaní štúdií som sa začítal do diskusie podobnej tej o jazykoch, akurát, že sa venovala kreativite a umelcom.
Aj tu sa vedú debaty o tom, či sa umelcom človek musí narodiť. Nepochybne, umelci musia mať nejaký vrodený talent. No veda sa zhoduje aj na tom, že umenie a kreativita sa dá obrovskou mierou prehĺbiť trénovaním a precvičovaním.
Inak povedané, pokiaľ svoj talent hrať na nástroj alebo kresliť nebudete zveľaďovať, môže zakrpatieť. Neskôr Vás môže predbehnúť niekto, kto do onej umeleckej činnosti investoval viac času a vytrvalosti.
Myslím si, že veľmi podobné to je aj v športe. Verím, že športovci by mi dali za pravdu.
Kto sa neučí, nemôže vedieť
Porovnajme teraz prirodzený zmysel pre narábanie s peniazmi k schopnosti učiť sa jazyk alebo šľachtiť akýkoľvek iný talent. Ani tu sa nedá spoliehať len na niečo vrodené. Áno, niekto môže dostať do vienka viac. Otázkou je, či sa na to oplatí vyhovárať pri úplnej finančnej negramotnosti.
Je možné, že v prvej rodinke mali niektorí z členov väčšie predpoklady k narábaniu s peniazmi. Oveľa pravdepodobnejšie však je, že len mali viac skúseností. Niečo sa stihli naučiť.
V zadlženej rodine je preto podľa mňa dôležité nie len vyriešenie aktuálnej situácie, ale i zlepšenie schopnosti hospodárenia do budúcna. Inak sa scenár číslo 2 čoskoro zopakuje.
Som presvedčený o tom, že sa to dá naučiť.
To je zároveň návod ako sa vyhnúť tomu, aby ste sa do podobnej situácie nedostali aj Vy.
Možno neovládate cudzí jazyk alebo podobne ako ja neviete kresliť ani spievať. Tieto „neschopnosti“ ale neovplyvňujú náš život do takej miery, ako keď nerozumieme „reči peňazí“.
Učiť a vzdelávať sa v tejto oblasti preto rozhodne má zmysel.
Svojou troškou sa snažím prispieť aj ja s tímom. Už tretí rok organizujeme bezplatné verejné prednášky, kde hovoríme ľuďom všetko, čo vieme. Ľudí chceme naučiť aspoň základy dobrého hospodárenia, ako sa starať o peniaze, čoho sa vyvarovať a kde sa nenechať nachytať.
V komunite, kde sme so vzdelávaním začali, vidím obrovské pokroky. Príbehov by som mal na niekoľko článkov. Aj na základe výsledkov priamo z praxe viem, že sa práca s rodinným rozpočtom a základy manažovania peňazí dajú naučiť.
Spôsobov ako na to, je viacero. Pokiaľ nemáte čas na verejné prednášky, skúste siahnuť po knihe alebo poproste o pomoc niekoho, komu veríte. Nemusí to byť práve finančný poradca. S obľubou a oveľa radšej odporúčam starých rodičov.
Určite ste si všimli, že tí s peniazmi narábať dokážu. Naučili sa to, na čo v dnešnej dobe často zabúdame. A to, že jeden groš z troch treba odložiť. V časoch núdze sú preto schopní vždy niečo vytiahnuť a pomôcť, aj keď často netušíme, ako sa im podarilo niečo ušetriť.
Pokiaľ sa cítite byť stratení vo svete peňazí, nevadí. Kedykoľvek to môžete zmeniť. Stačí to len skúsiť. A to je dobrá správa, čo poviete?